|
Počas úvah o tom ako je dôležitá motivácia v športe a vo futbale zvlášť som sa čoraz viac presviedčal o tom, že motivácia je veľmi dôležitá súčasť športového výkonu, športovej výkonnosti a športu ako takého. Môže to byť pre niekoho príliž silné tvrdenie, no treba si uvedomiť absolútnu prítomnosť motivácia či už kladnej alebo negatívnej, skrytej alebo vedomej počas každej športovej činnosti.
1. Motivácia
Krásnym príkladom dôležitosti motivácia a dokonca jej čiastočného povýšenia nad talent je dieťa, ktoré svojimi schopnosťami a danosťami plytvá. Zväčša len silná a kreatívna motivácia zo strany rodičov či trénerov môže dieťa presvedčiť o tom aby svoj talent zdokonaľoval a správnym prístupom v ňom vzbudiť záujem o jeho rozvíjanie. Kde by bol talent bez motivácie?
Podľa mnohých odborníkov platí, že v modernom, vrcholovom futbale už nerozhoduje
o výsledku zápasu sila, kondícia a obratnosť (keďže väčšina hráčov je na porovnateľnej rovni) ale drobné detaily v technike, taktike a psychológii. Po naštudovaní problematikymotivácie by som však psychológiu (do ktorej motiváciu zaraďujeme) považoval za kľúčový faktor k výťazstvám a teda aj k úspechu.
Z praxe a sledovania mnohých súčasných vrcholových podujatí je vidieť príklady kvalitne pripraveného mužstva (po kondičnej a technicko taktickej stránke), ktoré však v súbojoch o najvyššie priečky neuspelo. Ako napríklad Argentína na MS Južnej Afrike. Naopak mužstvo, ktoré podľa predpokladov malo skončiť v rámci turnaja MS oveľa skôr saprebojovalo, a to hlavne vďaka psychickej sile a odolnosti až na štvrté miesto v celkovom poradí (Uruguaj).
Motiváciu by som preto zaradil medzi najväčšie zbrane trénerov v príprave mužstva na športový výkon. Má nezastupiteľné miesto či už v hlavných, prípravných ale aj vprechodných obdobiach tréningového procesu. Predpokladom pre správnu motiváciu
je čo najlepšie a najdôkladnejšie poznanie psychiky zverencov, ich ciele, charakterové
a osobnostné vlastnosti a postoje.
2. Teoretická časť
2.1. Čo je motivácia
Motiváciu môžeme zadefinovať ako pohnútky, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu
a určujú jej zameranie. Hráč má pohnútky vyhrávať zápasy, byť slávny, bohatý, úspešný čo v jeho organizme vyvoláva aktivitu na tréningu a jej zameranie na zlepšovanie svojich futbalových schopností.Motivácia je teda psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených túžob a potrieb.
2.2. Potreby
Potreba je stav nedostatku alebo nadbytku, čo nás vedie k činnosti, ktorými túto potrebu uspokojíme. Pri motivačnom vplyve trénera na hráča je dôležité poznať jeho potreby tedafutbalové nedostatky alebo zručnosti.
Potreby môžeme rozdeliť na:
• Biologické (vrodené) – dýchanie, prijímanie potravy, spánok, potreba bezpečia
• Sociálne (získané) – vzdelanie, kultúrny život, radosť, šťastie, láska
2.3. Teória motivácie
Teórie, ktoré sa zaoberajú motiváciou sú zamerané na skúmanie obsahu a procesu
motivácie. Teda toho čo v človeku vyvoláva určité správanie a ako je toto správanie
vyvolané, riadené, udržiavané a ukončené.
2.3.1.Hrierarchia potrieb (Maslow)
Motivácia = hrierarchia potrieb, čo znamená, že ak chce futbalista naplniť výššiupotrebu (napr. stať sa profesionálom a hrať za FC Barcelona) musí naplniť potrebynižšie (nadobudnutie futbalových zručností a schopností počas tréningového procesu).
Samozrejme v reálnom živote sa stáva, že človek nedosiahne určitú potrebu, napr.
postup do vyššej súťaže či boj o záchranu. Vtedy môže nastať frustrácia a pokles
motivácie na ceste k vytíčenému cieľu. Takúto situáciu musí tréner vytušiť a kladne
využiť v prospech mužstva a vytvorenie ešte väčšej motivácie.
2.3.2. Alderferova teória ERG
Rozširuje Maslowovu teóriu. Potreby redukuje na existenčné, vzťahové rastové. Tvrdí,
že neuspokojením potreby sa nestráca jej význam ale len klesá.
Frustrácia spôsobí, že nahromadená energia sa nevybije ale presunie sa o úroveň nižšie.
Frustrácie (nenaplnenie potreby) na úrovni vzťahov nastáva, ak po uspokojení
existenčných potrieb a vynorení vzťahovej potreby je táto nenaplnená. Dôsledkom
je frustrácia na úrovni vzťahov a zosilnenie existenčných potrieb. Napr. zlá klíma či
futbalová chémia v mužstve zvyšuje u hráčov potrebu zýskania lepšieho pôsobiska (teda Hrierarchia potrieb (Maslow) existencie).
Ak sú uspokojené vzťahové potreby a pri vynorení rastových potrieb nastáva ich
nenaplnenie dochádza k frustrácia rastových potrieb. Dôsledkom je ešte väčšie
zameranie na vzťahové potreby. Napr. ak hráč nedokáže naplniť potreby futbalových
zručností teda svojho rastu presúva svoje potreby do úrovne vzťahov. V prípade že sa
nachádza v dobrom kolektíve neuvažuje o jeho zmene, keďže spoluhráči ho nebudú zapodané výkony ponižovať ale skôr povzbudzovať.
Tu by som chcel pripomenúť, že dobrú klímu v mužstve väčšinou netvoria najlepší
hráči na ihrisku ale tí futbalovo slabší, preto treba pri tvorbe tímu sledovať aj
charakterové vlastnosti hráčov. Predstava herného prejavu tímu zloženého z desiatich
Cristianov Ronaldov, ktorí sa neznášajú by mohla byť krásnym príkladom tímu, ktoré
by som určite nechcel.
3. Objekty motivácie vo futbale a ich vzťahy
Tieto objekty predstavujú určitú reťaz motivácie v príprave, priebehu a realizácii
spoločných cieľov vo futbale. Každý z článkov reťaze prijíma resp. odovzdáva motiváciu. V reálnom živote však často nastáva namiesto reťaze spletenec alebo klbko motivačnýchprepojení, v ktorom ovplyvňuje takmer každý každého, čo je podľa môjho názoru veľmi zle.Každý objekt by mal mať striktne určené pravidlá na koho môže pôsobiť. Zabráni sa tým mnohým nedorozumeniam a konfliktom a dodržiavanie týchto pravidiel vedie kharmonickému prejavu celého klubu.
Podľa potreby intenzity byť motivovaným by som ich zoradil nasledovne:
• Hráč
• Tréner
• Funkcionár
• Rodič
• Divák
Spomínané pravidlá v rámci klubu by mali byť nasledovné:
• na hráča by mal najviac motivačne pôsobiť tréner (povzdbudenie, pochvala, rady,
názorné ukážky),
• tréner by mal získavať motiváciu v dobrých podmienkach ktoré sä pripravované
funkcionármi
• funkcionár je motivovaný do vytvárania vhodných podmienok kladnou spätnou
väzbou od rodičov a divákov, ktorí by mali svoje požiadavky a názory smerovať
práve týmto smerom a žiadnym iným
• rodič podporuje svoje dieťa zväčša preto, aby získalo úspech, ktorý je priamo
úmerný pochvale a uznania od divákov. Najväčším motivátorom rodičov sú hlavne
spokojný diváci a ich kladné prejavy.
• divák je posledné spojivko reťaze, ktoré je úzko spojené z prvým. Najväčšou
motiváciou diváka pravidelne prichádzať na športoviská je kvalitný a dobrý výkon
obľúbeného týmu poprípade jednotlivca.
3.1.Hráč
veľká väčšina motivačného pôsobenia by mala byť smerovaná na hráča, ktorý musí byť ako
najhlavnejšia súčasť futbalového zápasu v najlepšej psychickej kondícii.
Pôsobiť motiváciou na hráča (motivovať) je potrebné už od malička aby si dieťa
vypestovalo ciele a rastové potreby. No treba si uvedomiť, že u detí nie je vôbec dôležité
rozprávať o vzdušných zámkoch, peniazoch, bohatstve a sláve, kde podobné úvahy môžu
pri prvých nezdaroch viesť skôr k frustrácii. Rodičia, tréneri a funkcionári by mali viesť
a učiť ku dôvere vo vlastné schopnosti.
3.1.1. Hráč 5-7 rokov
Toto obdobie môžeme tiež nazvať zoznamovanie sa zo športom. Mala by dominovať
hra a zábava s cieľom vytvoriť pevný a radostný vzťah ku športu všeobecne. Vôbec
by sa nemalo dieťa zameriavať na konkrétny šport, keďže nie je jasné na aký má
talent a k akému si časom vytvorí vzťah. Najväčšie predpoklady majú deti v rodinách
kde športuje celá rodina. Rodičia tak dávajú priestor, príklad a motiváciu na rozvoj
športového a pohybového nadania u detí. Najväčším problémom býva pozornosť, ktorú
vedia deti v tomto veku udržať len na niekoľko minút. Je potrebná veľká trpezlivosť
a kreativita pri vytváraní tréningového procesu, ktorý by sa mal celý odohrávať s loptou
a jeho súčasťou by malo byť veľa zábavných hier a súťaží.
3.1.2. Hráč 8-10 rokov
Súťažné začiatky - obdobie v ktorom by sa mal vybraný šport stať súčasťou
denného režimu. Hráč sa musí učiť vnímať tréning ako povinnosť. Vôbec by sa
však súťaženie nemalo brať až príliš vážne. Opäť by malo isť hlavne o radosť z hry
a sebazdokonaľovanie. Súhlasím z názorom, propagovaným aj v niektorých európskych
štátoch, ktorý hovorí o kladnom účinku zrušenia tabuliek a štatistík pre tieto vekové
kategórie detí. Najväčšou motiváciou je radosť z prežitých chvíľ s kamarátmi na ihrisku.
Treba však začať vštepovať hráčom zmysel pre povinnosť a dodržiavanie pravidiel
a disciplíny.
3.1.3. Hráč 11-14 rokov
V období súťažného rastu treba učiť deti súťažiť a v duchu fair play znášať výhry
aj prehry. Hráča treba motivovať k tomu aby bojoval nie len za seba ale aj za celé
mužstvo. Vzniká klubová spolupatričnosť. Deti sú v pred-profesionálnej fáze
a talentovanejšie môžu prostredníctvom zahraničných angažmánov či štipendií získavať
samostatnosť a schopnosť presadiť sa v cudzom prostredí. Problémom v tomto období
môže byť prechod dieťaťa do puberty, kedy musí byť tréner obzvlášť trpezlivý.
3.1.4. Hráč 15-18 rokov
Rozhodovacie obdobie je náročné z hľadiska motivácie, správneho rozhodovania
a nájdenia seba samého. V škole treba veľa študovať, pripravovať sa na blížiacu
sa maturitu neostáva veľa času na tréning a ďalšie záujmy v rámci voľného času.
Preto v tomto období veľa hráčov končí a nedostáva sa na najvyššie priečky, teda na
vrcholovú úroveň. Je to neľahké obdobie kedy sa hráč musí rozhodnúť či pokračovať
alebo nie, v čom mu môžu napríklad pomôcť úspechy v medzinárodnom meradle.
Dospievajúci chcú ukázať, že sú ako dospelí ak snažia sa získať autoritu. Znamená
to kritickejšie vnímanie iných najmä rodičov, učiteľov a trénerov. Autoritu si dokáže
udržať len ten tréner, ktorý je ku hráčom spravodlivý, nikdy neklame, a snaží sa viac
dávať ako brať. Je potrebné pristupovať k hráčom idividuálne, plniť si svoje trénerské
povinnosti a venovať sa svojim hráčom.
3.2.Tréner
Tréner je najdôležitejšou súčasťou, zdrojom a aplikátorom motivácie. Tréner musí pôsobiť na hráčov aby podávali čo najlepšie výkony a aby boli v optimálnej psychickej kondícii.Taktiež musí čo najviac pôsobiť na funkcionárov aby si udržali trpezlivosť alebo aby podporovali aj prípravné a žiacke oddiely v rámci klubu a neboli zameraný len na A tímmužov. Veľký vplyv by mal mať aj na rodičov aby neničili svoje deti prílišnou honbou za úspechom alebo naopak nezáujmom, čo často spôsobuje nechuť, frustráciu a následneukončenie športovej činnosti hráča.
Pre motiváciu hráčov tréner mnoho krát nemusí robiť zložité psychologické úkony,
keďže najviac motivuje hráčov svojim správaním a postojmi k nim počas tréningového
procesu, zápasu ale aj mimo neho. V žiadnom prípade by sa nemal uchyľovať k vulgárnym prejavom a k ponižovaniu hráčov. Takéto správanie má za následok pokles sebavedomiaa následne aj kvality herného prejavu.
Veľmi dôležitá je pre motiváciu pochvala a povzbudenie. U najmenších detí, by mala byť veľmi častá. Dôležité je aj trpezlivé povzbudzovanie hráča, ktorý prichádza do mužstva pozranení. Motivácie v tejto podobe by mala byť prítomná pred, počas aj po zápase a nezáleží či ide o ľahký či ťažký.
3.3. Funkcionár
Funkcionári by mali motivovať trénerov, hráčov a rodičov hlavne vytvorením čo najlepších podmienok či už materiálnych ale finančných ale nemali by zabúdať, že sú nedeliteľnou súčasťou klubu a teda sa spolupodielajú na vytváraní vzťahovej klímy v klube. Funkcionár by sa v prvom rade nemal miešať do prace trénera. Medzi hráčmi a trénerom existuje určitý mikrosvet, do ktorého by funkcionár nemal vstupovať. Skôr by mal pôsobiť na ľudí v klube upokojujúco a snažiť sa o vytváranie harmonických vzťahov, ktoré dokážu veľmi kladne pôsobiť na hernú pohodu v tíme.
3.4.Rodičia
Deti sa správajú predovšetkým tak ako to vidia u svojich rodičov, ktoré sú pre nich vzorom a teda veľkým zdrojom motivácie. Zbytočne bude rodič rozčúlený nad hrou či prístupomsvojho dieťaťa ak sám dá prednosť posedeniu v kaviarni pred naplánovaním poobedňajším tréningom.Ako som už písal je dôležité aby športovala celá rodina, teda aj rodičia, ktorí takto dávajú príklad a motiváciu svojim deťom. Musí panovať súlad v názoroch a súhra rodičov pripodporovaní v športovej činnosti. Často za úspechom v športe bývajú rodičia, ktorí prejavujú obdiv a uznanie čím snaha a výkonnosť u dieťaťa rastie.
3.5.Divák
Každý šport sa robí hlavne pre diváka, jeho uspokojenie je veľkou motiváciou pre hráčov trénerov. Ich snaženie vytvára motiváciu diváka prísť na štadión a pozrieť športovévýkony obľúbeného klubu, pričom vzniká spätná väzba, ktorá naopak vytvára motiváciu alebo frustráciu pre hráčov a trénerov.Tréner by mal na rôzne prejavy divákov svojich hráčov pripravovať.
4. Výkonová motivácia
Vrcholový a výkonnostný šport sa opiera o výkonovú motiváciu, ktorá je založená na
presvedčení, že v živote treba dosiahnuť úspech a že hodnota každého človeka závisí od jeho úspešnosti v určitej oblasti. Najsilnejším hnacím momentom výkonovej motivácie jesamozrejme úspech a potreba úspešnosti.
Niektoré výskumy uvádzajú, že potreba úspešnosti u dieťaťa predstavuje až 90%.
Znamená to, že už v malom veku sa stretávame s motiváciou víťazstvom. Preto je
dôležité vytvárať také tréningové situácie v ktorých častejšie vyhrávame ako prehrávame.
K tomu treba prispôsobiť formu tréningu a súperov pre prípravné zápasy.
No neustále porovnávanie s ostanými je achillovou pätou motivácie a teda motivácia
výťazstvom nestačí. Musíme ju doplniť o motiváciu pomocou splnených úloh. Ide
o zvládnutie rôznych taktických, technických či kondičných úloh.
Veľmi dôležitým pilierom motivácie je potreba sebaprekonávanie, ktorá je mimoriadne
dôležitá na ceste k vrcholu. Ak sa chce športovec dostať na vrchol musí byť ochotný veľa vytrpieť a obetovať rôzne individuálne záujmy. Navyše musí mať zo sebaprekonávaniaradosť pričom odmenou nie je výťazstvo na niekym ale nad sebou samím.
5. Sebamotivovanie
Sebamotivovanie je spojené so zdôrazňovaním si čo je dôležité a čo nie, pričom sa
zameriavam na vlastné hodnoty a potreby. Hlavnými prvkami sú sebapresviedčanie
a vnútorný hovor, v ktorom si hráč pred a počas zápasu predstavuje ako by riešil dané
situácie a povzbudzuje sa k lepším výkonom. Vnútorný hovor by mal byť kladný
a zameraný na dôležité prvky hry.
6. Cieľová orientácia
Každý hráč by si mal pred začiatkom sezóny stanoviť ciele ktoré chce dosiahnuť. Je
správne ak si hráč či tréner pri ceste k ťažkému cieľu stanový krátkodobé približovacie
ciele. Ich dosahovaním sme povzbudzovaný na ceste k dlhodobému cieľu.
V záujme prípravy na mimoriadny výkon sa hráč dlhodobo koncentruje len na tie veci,
ktoré priamo súvisia s dosiahnutím budúceho výkonu čo nazývame mentálna diéta.
Je vhodné si stanovovať ciele u ktorých je pravdepodobné ich dosiahnuť na 50%. Príliž
vysoké alebo príliž nízke ciele môžeme definovať ako alibistické a buď ich nezvládneme
alebo nás nenaplnia. No ak máme polovičnú pravdepodobnosť sme motivovaný
k zvyšovaniu svojich futbalových schopností a má to pre nás hnací motivačný efekt.
Jedna štúdia v USA zistila, že iba 3% žiakov v triede málo presne definované vlastné
ciele, ktoré chceli realizovať po skončení školy. Po 20 rokoch sa overovali životné
pomery respondentov a zistilo sa, že žiaci patriaci do cieľavedomých 3% zarábali viac
ako zvyšok triedy
7. Motivácia pri návrate po zranení
V prípade poklesu formy v dôsledku rôznych vplyvov by mal byť hráč schopný
prispôsobiť si ciele podľa aktuálnych možností. Kým pre zdravého hráča je cieľom
víťazstvo v zápase, pre uzdraveného po úraze je cieľom zopár dobrých zákrokov či
prihrávok počas 10min striedania. Výkonovo orientovaný človek má v sebe túžbu
dosahovať stále nové ciele. Táto motivácie je u niektorých hráčov prirodzená ale dá sa
posilniť aj výchovou.
Zranený hráč, ktorý sedí doma a lieči sa, býva často naplnený pochybnosťami či sa
uzdraví, či dokáže ešte niekedy naplno trénovať alebo hrať. V tomto období je veľmi
dôležité aby hráč ostával pozitívny a často sa povzbudzoval. Dokážem to! by sa
malo stať motívom každého dňa. Takzvaný ideometrický tréning čo znamená trénig v
predstavách pomáha hlavne zraneným hráčom. Čím živšie a presnejšie sú predstavy tým silnejší je výsledný efekt.
8. Využi svoj deň
Športovec, ktorý poľaví v učení poľaví aj v športe, to isté platí aj obrátene. Človek,
ktorý má stále čo robiť je prirodzene aktívny a býva obvykle aj úspešný. Ľudia, ktorý
vyčkávajú, že šťastie k nim samo raz dorazí bývajú sklamaný, zatrpknutý či urazený.
Šťastiu treba skrátka ísť v ústrety.
9. Motivačné desatoro
1. Stanoviť si realistické ciele, tak aby šance na splnenie boli 50%
2. Ak si hráč nieje istý svojimi výkonmi mal by sa poradiť s trénerom
3. V príprave voliť súperov tak aby prevažovali výhry nad prehrami
4. Zdôveriť sa zo svojimi cieľmi najbližším v ktorých máme dôveru. Dávame im tak
priestor aby nás podporili a dodali silu.
5. Ak sú ciele veľmi vzdialené, je potrebné stanoviť si krátkodobé, približovacie ciele
6. Vybavovať si v predstavách svoje ciele aby boli stále živé
7. využívať každý deň na čo i len krôčik s priblížiť k svojmu cieľu
8. Používať tréning v predstavách, (ideometria)
9. Nebáť sa prekážok na ceste k cieľu, veď práve zvládnutím prekážky je človek odolnejší a silnejší
10. Ciel stráca svoju silu v momente dosiahnutia. Stanoviť si nový ciel, ktorý budedostatočne príťažlivý
PaedDr. Martin Čulák Futbalová Akadémia Výčapy Opatovce
|
